Ako sa vyznať v clách Donalda Trumpa (názor Gillian Tettovej)

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Gillian Tettová je komentátorkou a členkou Redakčnej rady Financial Times.

Ako môžu investori analyzovať politické rozhodnutia Donalda Trumpa? To je práve teraz pálčivá otázka. Trhy sa prepadajú po tom, ako americký prezident v stredu oznámil clá vyššie než tie z protekcionistických 30. rokov minulého storočia.

Pri pohľade cez optiku hlavného prúdu ekonomického myslenia 20. storočia – či už ide o Johna Maynarda Keynesa, alebo zástancov voľného trhu, ako napríklad Miltona Friedmana – takéto clá vyzerajú ako zvláštna samosabotáž. Takzvaný deň oslobodenia, ktorý vyhlásil Trump, skutočne zaváňa takým ekonomickým šialenstvom, že by sa mohlo zdať, že ho lepšie vysvetlia psychológovia než ekonómovia.

Prehliadaný ekonóm môže vysvetliť Trumpa

Dovolím si však tvrdiť, že existuje jeden ekonóm, ktorého práca je v tejto chvíli veľmi relevantná: Albert Hirschman, autor pozoruhodnej knihy vydanej v roku 1945, National Power and the Structure of Foreign Trade.

V posledných desaťročiach sa táto práca vo veľkej miere ignorovala, upozorňuje historik z Princetonu Jeremy Adelman, ktorý napísal Hirschmanov životopis. Niet divu. Nemecký židovský ekonóm utrpel v španielskej občianskej vojne a v nacistickom Nemecku takú traumu, že keď prišiel na Kalifornskú univerzitu v Berkeley ako ekonóm, rozhodol sa študovať autarkiu.

Prečítajte si tiež:

Krásna obchodná vojna Donalda Trumpa (názor Edwarda Luceho)

Konkrétne využil katastrofálny protekcionizmus 30. rokov 20. storočia na vytvorenie rámca na meranie ekonomického nátlaku a uplatňovania hegemonistickej moci (akademický výraz pre šikanovanie). Túto analýzu však ekonómovia obchodu zväčša ignorovali, pretože bola v rozpore s keynesiánskymi aj neoliberálnymi ekonomickými myšlienkami.

Namiesto toho mala kniha vplyv najmä na protimonopolnú analýzu. Ekonóm Orris Herfindahl neskôr použil Hirschmanove myšlienky na vytvorenie indexu merania koncentrácie podnikov, ktorý okrem iných prijalo aj americké ministerstvo spravodlivosti.

Imperializmus bez dobývania

Keby však Hirschman žil a videl, ako Trump minulý týždeň v Ružovej záhrade Bieleho domu predstavil svoju colnú stratégiu, nebol by prekvapený. Neoliberálni myslitelia často považujú politiku za derivát ekonomiky. Hirschman to však vnímal opačne a tvrdil, že „ak môže suverénny štát prerušiť obchod s ktoroukoľvek krajinou podľa ľubovôle, do obchodných vzťahov preniká súperenie o väčšiu národnú moc“.

A vnímal „obchod ako... model imperializmu, ktorý si nevyžaduje ‚dobývanie‘ na podmanenie si slabších obchodných partnerov“, ako hovorí Adelman. To je blízke tomu, ako Trumpovi poradcovia rozoberajú ekonomiku. Je to však veľmi odlišné od toho, ako Adam Smith alebo David Ricardo vnímali obchodné toky, o ktorých predpokladali, že zahŕňajú porovnateľne silné subjekty.

Prečítajte si tiež:

Amerika spáchala ohromujúci akt sebapoškodzovania (názor Redakčnej rady Financial Times)

Niektorí ekonómovia sa k tomuto názorovému posunu prikláňajú. Tesne po Trumpovom prejave trojica amerických ekonómov – Christopher Clayton, Matteo Maggiori a Jesse Schreger – vydala dokument, v ktorom načrtla rozvíjajúcu sa oblasť „geoekonómie“ inšpirovanú Hirschmanom.

Keď trojica pred dlhými štyrmi rokmi prvýkrát začala s výskumom, „zdalo sa, že tieto myšlienky takmer nikoho nezaujímajú“, pretože boli vo veľkom rozpore so súčasnými rámcami, priznáva Maggiori.

Trump vyzýva iného hegemóna

Teraz však záujem prudko stúpa, hovorí a predpovedá blížiaci sa intelektuálny posun porovnateľný s tým, ktorý nastal po globálnej finančnej kríze. Na tohtoročnom stretnutí Americkej finančnej asociácie sa napríklad konalo zasadnutie o geoekonómii, na ktorom vystúpil s dôrazným prejavom bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (a Hirschmanov fanúšik) Maurice Obstfeld.

Táto práca už priniesla tri témy, ktorým by mali investori venovať pozornosť. Po prvé, a to je najzrejmejšie, analýza tejto trojice ukazuje, že pre malé krajiny je nebezpečné stať sa príliš závislými od niektorého veľkého obchodného partnera, a ponúka nástroje na meranie takejto zraniteľnosti.

Prečítajte si tiež:

Amerika spáchala ohromujúci akt sebapoškodzovania (názor Redakčnej rady Financial Times)

Po druhé, tvrdia, že zdrojom americkej hegemonistickej moci dnes nie je výrobný priemysel (keďže Čína kontroluje kľúčové dodávateľské reťazce). Moc je skôr finančná a štruktúrovaná okolo systému založeného na dolári.

Trumpove clá sú preto v podstate pokusom vyzvať iného hegemóna (Čínu), ale jeho politiky okolo financií sú snahou brániť existujúcu dominanciu (dovolím si tvrdiť, že hegemónia v oblasti technologickej moci je stále sporná). Toto rozlíšenie je dôležité pre ostatné krajiny, ktoré sa snažia reagovať.

Tyrani sú nepremožiteľní. Až kým nie sú

Po tretie, trojica autorov tvrdí, že hegemonická moc nefunguje symetricky. Ak má tyran povedzme 80-percentný podiel na trhu, zvyčajne má stopercentnú kontrolu. Ak však podiel na trhu klesne na 70 percent, hegemonická moc sa rozpadá rýchlejšie, pretože slabší vidia alternatívy.

To vysvetľuje, prečo sa Spojeným štátom nepodarilo ovládať Rusko prostredníctvom finančných sankcií. A tento model sa môže prejaviť v širšom meradle, ak ostatné krajiny zareagujú na Trumpove agresívne clá tým, že si vymyslia a vyvinú alternatívy k finančnému systému založenému na dolári. Tyrani sa zdajú byť nepremožiteľní – až kým nie sú.

Prečítajte si tiež:

Desať týždňov, ktoré otriasli svetom (názor Edwarda Luceho)

Je táto analýza depresívna? Áno. Nemala by sa však ignorovať. A ak sa šokovaní investori a tvorcovia politík chcú rozveseliť, mohli by si všimnúť ešte niečo: napriek všetkému bol Hirschman celoživotný optimista - alebo „possibilista“, ako radšej hovoril. Domnieval sa, že ľudia sa môžu poučiť z histórie, aby zlepšili budúcnosť.

Trump toto poučenie teraz ignoruje, čo má smutné následky. Ale nikto iný by to nemal robiť.

© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.